reklama

Cigáni + káble = zmeškané vlaky

Každý deň zvyknem cestovať osobákom do Bratislavy za troškou kultúry. Včera som sa (ne)chtiac malilinko zdržala a na bratislavskú hlavnú dorazila o pol deviatej. Posledný osobák smerom na Trnavu ide o jedenástej, a dáma predsa nemôže cestovať tak neskoro a navyše sama.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Omyl, rodička mi robila tichú spoločnosť.Vláčik má pravidelný odchod 20:40, a tak som sa vyškriabala dnu a v šere sme hľadali miesto. Ako nad tým spätne uvažujem, tí železničiari to majú premyslené. Keďže osvetlenie poriadne nefunguje, nemusia si teda dať námahu ani s udržovaním čistoty v samotných vozňoch. Nič to. Sadli sme si na prázdnu štvorku a ja som vytiahla zanedbanú Matku noc.

Po chvíli som zistila, že ništ neuvidím,a tak som dala knihe zbohom a chrúmala mexické arašidy. Vtom do vožňa vletela vysmiata dvojica chlapov a sadli si do štvorky pred nami. Vozeň sa rýchlo zapĺňal, dvere trieskali a niekto si už musel odskočiť. S menším meškaním sme sa pohli z Bratislavy.

Spoluobyvatelia cestujúci vlakom na trase Bratislava- Trnava- Nové Mesto- Žilina a, samozrejme, iné zastávky vedia, že naše ŽSR (hoci sú už teraz pekne poskupinkované) sa nám, cestujúcim, snažia spríjemniť cestu natoľko, že sa rozhodli na niektorých (zatiaľ) staniciach urobiť nové nástupištia, vymieňajú koľajnice, aby sme sa nenatriasali ako na trampolíne a robia namáhavé práce. A to všetko len pre nás.

Ako si teda náš vláčik šiel po novučkých koľajniciach až do stanice v Rači, tak sa rozbehla debata chlapcov pred nami, tak niekto vykrikoval do telefónu a tak som začula akési ohováranie. Pozrela som na hodinky. Rušňovodič je šikulka. O chvíľku sme v Juri.

Asi som si mala zaklopať na niečo drevené. Najskôr tomu 20- minutovému státiu v Rači nikto neprikladal pozornosť. Ako vravím, všetci boli v družnom rozhovore alebo si liečili komplexy. Už ma to začínalo nudiť, keď sa akási, zrejme dosť nervózna, pani zodvihla, otvorila okno a urobila veľké kuk na výpravkyňu (je to spisovné?) a spustila.

"Prosím Vás, dokedy tu ešte budeme stáť?" zaznelo podráždene. Z hlasu výpravkyne (a ako sa neskôr ukázalo) a sprievodkyne (revizorky?) som vycítila akurát pobavenie.

"Už sa na tom pracuje. Hneď odchádzame."

Tak som sa pousmiala a pohodlnejšie sa usadila. O chvíľu vošla výpravkyňo-sprievodkyňa dnu a začala kontrolovať lístky. Vždy som zaskočená akí vedia byť ľudia súdržní, keď ide o vec verejnú. Odrazu akoby sa im rozviazali jazyky a všetci boli starí známi.

"Čo sa vlastne stalo?" pýtal sa jeden z chlapov.

"Museli sme počkať kým prejde Bátorička, lebo už má meškanie." odvetila kontrolórka (môžete ma ukameňovať, ale fakt neviem akú má funkciu) stále pobavene.

Mutti sediaca oproti mne na mňa fľochla spoza okuliarov a znechutene si odfŕkla.

"A kedy Bátorička chodí na čas? Vždy mešká. Či do Bratislavy alebo z Bratislavy!" Sprievodkyňa prikyvujúc kontrolovala ďalej.

"Hej, ale vlak musel čakať pred Jurom. Cigáni tam ukradli signalizačné káble. Tí robotníci ich nestihli zakopať do zeme." po tomto vyhlásení sa celá polka nášho vagóna zborovo zasmiala. Jurania na seba hodili veľavravné pohlady a jeden z mužov pred našou štvorkou začal celkom sľubnú debatu so sprievodkyňou o ukradnutých kábloch. Keď sa do toho zapojila moja matka(muselo ju to riadne vyrušiť, keď sa otočila od Mlčania korunných svedkov), našťastie sme už boli v Juri a bol čas vystúpiť.

Cestou domov som si prehrávala celú udalosť v hlave. Ako pár Cigánov ochromí vlakovú dopravu. Ach, ja milujem cestovanie vlakom...

Terezka Jurčíková

Terezka Jurčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pesimistická optimistka hladajúca svoj jang s množstvom trapasov a iných duchaplných zážitkov Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu